Akcie OKST VU 2015
Aktualizácia 16. januára 2016 • kstvuherce@gmail.com
12. 9. 2015 - Muránska planina
Tisovec, Muránska planina
Presun autobusom cez Banskú Bystricu do Muránskej huty bol rýchly a tak už pred deviatou šliapeme po mokrom chodníku na Veľkú lúku. Hory sú po nočnom daždi zahalené do oparu hmly a očakávaná vyhliadka zo skalných brál Poludnice sa nekoná. Pokračujeme na Muránsky hrad, ktorý nás prekvapí svojou rozľahlosťou ale aj výhľadmi, keďže slnko už medzitým zvíťazilo nad hmlou. Túru končíme zostupom do dedinky Muráň. Z miestnych krčiem si vyberáme tú, kde sedí menej tmavých štamgastov, ale aj tak jej interiér je obrazom miestnych neľahkých pomerov. Stačilo by len vymaľovať a bolo by to o 100% lepšie, ale nemá kto ...
Za necelú hodinku nás potom autobus dopraví do nášho dočasného domova - hotela Zbojská, v sedle Zbojská. Ubytovanie je fajn, večera tiež. Nejaký čas posedíme, niečo zaspievame ...
Nedeľná túra začína presunom autobusom do sedla Javorinka. Vďaka tomu začíname v slušnej výške a čaká nás len asi 500 výškových metrov na najvyšší vrchol Slovenského rudohoria - 1.476 metrov vysokú Stolicu. Prechádzame miestami postihnutými veternou kalamitou, na veľa miestach musíme schádzať z chodníka a hľadať obchádzky popadaných stromov, ale nachádzame aj veľa čučoriedok a vrcholové partie Stolice sú naozaj pekné. Po chvíli pohody na vrchole nás čaká 900 metrov výškových klesania do Muránskej Zdychavy, ktorá nás prekvapí tým, že tu nemajú ani krčmu. A tak pivo musí počkať až do sedla Zbojská ... Pivo, sprcha, pivo, večera a opäť si môžeme schuti zaspievať.
Posledný deň začíname na železničnej stanici v Tisovci. Stúpam prudko hore na vrchol Voniaca. Výhľad je odtiaľ pekný, škoda, že niektorí ho nevideli a nezdržali sme sa tu dlhšie. Zostupujeme pomedzi skalné Bralá Strelnice a Šarkanice roklinou s náznakmi pralesa. Až na konci doliny míňame tabuľu upozorňujúcu na zvýšený pohyb medveďa hnedého. Polhodinka po asfaltke do sedla Dielik je bodkou za turistikou v Muránskej planine.
Ešte sa zastavíme na halušky a iné dobroty na salaši v sedle Zbojská, odfotíme sa s miestnymi somárikmi a môžeme nabrať smer rodná hruda. Máme za sebou tri príjemné dni v ďalšom z pekných kútov Slovenska.
Vďaka patrí všetkým organizátorom, hlavne Jojovi Čmikovi.
Text a foto: Dušan Haluška
Za necelú hodinku nás potom autobus dopraví do nášho dočasného domova - hotela Zbojská, v sedle Zbojská. Ubytovanie je fajn, večera tiež. Nejaký čas posedíme, niečo zaspievame ...
Nedeľná túra začína presunom autobusom do sedla Javorinka. Vďaka tomu začíname v slušnej výške a čaká nás len asi 500 výškových metrov na najvyšší vrchol Slovenského rudohoria - 1.476 metrov vysokú Stolicu. Prechádzame miestami postihnutými veternou kalamitou, na veľa miestach musíme schádzať z chodníka a hľadať obchádzky popadaných stromov, ale nachádzame aj veľa čučoriedok a vrcholové partie Stolice sú naozaj pekné. Po chvíli pohody na vrchole nás čaká 900 metrov výškových klesania do Muránskej Zdychavy, ktorá nás prekvapí tým, že tu nemajú ani krčmu. A tak pivo musí počkať až do sedla Zbojská ... Pivo, sprcha, pivo, večera a opäť si môžeme schuti zaspievať.
Posledný deň začíname na železničnej stanici v Tisovci. Stúpam prudko hore na vrchol Voniaca. Výhľad je odtiaľ pekný, škoda, že niektorí ho nevideli a nezdržali sme sa tu dlhšie. Zostupujeme pomedzi skalné Bralá Strelnice a Šarkanice roklinou s náznakmi pralesa. Až na konci doliny míňame tabuľu upozorňujúcu na zvýšený pohyb medveďa hnedého. Polhodinka po asfaltke do sedla Dielik je bodkou za turistikou v Muránskej planine.
Ešte sa zastavíme na halušky a iné dobroty na salaši v sedle Zbojská, odfotíme sa s miestnymi somárikmi a môžeme nabrať smer rodná hruda. Máme za sebou tri príjemné dni v ďalšom z pekných kútov Slovenska.
Vďaka patrí všetkým organizátorom, hlavne Jojovi Čmikovi.
Text a foto: Dušan Haluška
