Akcie OKST VU 2013
7. - 16. 9. 2013 - Zájazd na Korziku
Turistika na ostrove pirátov
Korzika – ostrov v Stredozemnom mori nachádzajúci sa medzi Talianskom a Francúzskom so zanedbateľnou dĺžkou 183 km a šírkou 83 km bol vraj kedysi útočiskom týchto drsných mužov. Dnes je to krajina s asi 300 000 Korzičanmi, ktorá však nie je samostatná, ale spadá pod Franciu. Väčšina z nás si pod názvom ostrova predstavila destináciu, kde sa chodí len oddychovať k moru, plávať a slniť. Zvýšeným záujmom sme zistili, že ostrov je zaujímavý nielen svojou históriou, ale aj z turistického hľadiska. Na základe tohto štyridsiatka veľkouhereckých turistov absolvovala zhruba 25.hodinovú cestu z Uheriec cez Rakúsko, do talianského prístavu Livorno, odkiaľ sa trajektom Corsica Marina, do útrob ktorého sa vraj vmestí 1500 pasažierov a 550 aut spoločnosti Corsica ferries, preplavila za štyri hodiny povedľa ostrova Elba do korzického prístavného mesta Bastia. Odtiaľ nás ešte čakalo ďalších asi 90 km cesty po okraji pobrežia do dediny Ghisonaccio a kempu Marina Corsa. Žiadne veľké vybaľovanie, ale po dlhej ceste zaslúžené kúpanie v mori, ktorého pláž sa nachádzala len pár metrov za kempom.
História: Prvý deň sme venovali najjužnejšiemu mestečku na Korzike Bonifaciu, ktoré je zaradené do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO. Najprv sme za 10 eur na osobu absolvovali asi hodinovú plavbu vedľa pobrežia s výhľadom na vápencové bralá, kde sa vo výške 60 metrov nachádza samotné mestečko. Zaujala nás šikmá štrbina, ktorá sa ťahala od hladiny mora až hore do mesta. Následne sme sa dozvedeli, že ide o 183 schodov, ktoré vytesali do vápencového brala vojaci Aragónského kráľa za jednu noc, a následne dobili mestečko. Dnes je z nich turistická atrakcia, ktorou sa záujemci za 2,50 eura môžu prejsť po schodoch do jaskyne na úrovni mora, ktorá je zdrojom pitnej vody. Následne sme po schodoch od prístavu cez veľkú drevenú bránu vstúpili do mesta, ktoré tvoria staré, niekoľko poschodové budovy, nalepené na seba a vytvárajúce úzke uličky s množstvom malých obchodov, kioskov so suvenírmi a pod. V Bonifaciu v minulosti istý čas prebývali aj španielský kráľ Karol V. a rodák z neďalekého Ajaccia Napoleon. Krypty na miestnom cintoríne sú taktiež unikátom. Podobajú sa malým domčekom, ktoré sú na sebe nalepené a postavené na zemi. Vo vnútri je malá predsieň a regále na truhly. Zvyšok dňa sme strávili prechádzkou po bralnatom pobreží medzi dvoma majákmi. Na spiatočnej ceste sme sa ešte na pár hodín zastavili v meste Bastia, ktoré nás ohúrilo námestím sv. Mikuláša, s 300 metrovou promenádou a sochou Napoleona ako rímskeho cisára, na ktorej sa každú nedeľu konajú blšie trhy.
Turistika: Korzika poskytuje i množstvo pekných miest a kopcov na turistiku. Najznámejší je chodník označený ako GR – 20, ktorý sa tiahne cez hlavný hrebeň od severu na juh a je označený bielo- červeno. Celý trek je záležitosť asi 11 dní, a je to poriadna makačka . My sme začali v sedle Bavella 6,5 hodinovou túrou do sedla Col de i Oiseau vo výške 1588m a následne popod štyri pekné skalnaté veže, z ktorých tretia je dostupná lezením. Nie je tu núdza ani o vodopády. Jeden z nich, Piscia di Gallo, v preklade Čúrajúci kohútik sme si prezreli i my. Je tvorený potokom Osa, ktorý sa po určitom čase prediera štrbinou skalnatého masívu a na druhej strane vyteká ako vodopád. Korzike vládne Monte Cinto s výškou 2710 m. Jeho meno nesie i jeden druh bieleho vína. A nie je špatné. My sme však absolvovali deväťhodinovú túru na tretí najvyšší vrch Monte d Oro – 2389 m. Poriadne nám dalo zabrať hlavne prevýšenie, ktoré bolo 1474 m len vo výstupe. V dvoch miestach sme absolvovali i krátke lezenie v nezaistených skalách, čo zvýšilo výstupový adrenalín. Na vrchole sme sa stretli všetci, ktorí na túru vyrazili. Zostup nám spríjemnil pohľad do Anglických kaskád, ktoré vytvoril po dlhé roky pretekajúci potok. Ich komfort si vyskúšali aj Jaro a Martin, naši ľadoví medvedi. Nám ostatným sa nechcelo máčať a radšej sme sa ponáhľali na železničnú stanicu vo Vizzavone k autobusu, kde nás čakalo chladené pivo z rúk šoférov.
More: Ako inak, vyskúšali sme aj to. Sprvoti nás na úsvite vstávalo len pár, ktorí sme absolvovali behom pár kilometrov po pláži a následne kúpanie. Postupne sa pridávali i ďalší, ktorých oslovili ranné prechádzky a trblietajúci sa východ slnka na hladine mora. Šantenie v asi metrových vlnách sme si vyskúšali všetci nehľadiac na to, že naše oči po večeroch boli krvavé od slanej vody.
Hovorí sa, že „Utieklo to ako voda „. Pri vode to platí obzvlášť. Ani sme sa nenazdali, a mierili sme zasa do reality. Všetci sme však boli obohatení o množstvo pekných zážitkov. Za to všetko patrí poďakovanie p. Stanislavovi Harcegovi, ktorý už viac ako desaťročie umožňuje veľkouhereckým turistom účasť na výletoch ,ktoré organizuje. A vždy sú to akcie perfektne pripravené , na ktorých si každý môže vybrať pre seba to podstatné. Pevne veríme, že po Korzike bude nasledovať opäť niečo zaujímavé. Už teraz sa tešíme.
Text: Števo Adamík
