Akcie OKST VU 2013

9. 8. 2013 - 11.8.2013 - Kysuce

Turisti z V. Uheriec spoznávali krásy Kysúc      

Každoročne turisti z KST Veľké Uherce organizujú poznávací 3-dňový zájazd zakaždým do iných kútov nášho krásneho Slovenska.

V piatok 9. 8. 2013 o 6. hodine ráno sa autobus plný nedočkavých milovníkov prírody vydal na cestu – smer CHKO Kysuce. Hlavným bodom v programe dňa bolo zdolanie najvyššieho vrcholu Kysuckých Beskýd Veľkej Rače (1236 m. n. m.). Výstup sme začali po 9. hodine nad známou turistickou obcou Oščadnica v rekreačnom stredisku Dedovka. Niektorí z nás kráčali po vlastných nohách až na najvyšší vrchol, niektorí využili ponúkanú možnosť a prekonali najstrmšiu časť cesty lanovkou, čo uvítali hlavne deti a seniori z nášho zájazdu. Táto oblasť severozápadných svahov masívu Veľkej Rače je v zime čulým lyžiarskym strediskom s 3 sedačkovými lanovkami. Teraz v lete sú k dispozícii bobová a lanová dráha, trampolíny, lezecká stena (vraj bobová dráha je super- povedali naši, čo ju stihli vyskúšať ). Od hornej stanice lanovky Dedovka je to miernym stúpaním na vrchol Veľkej Rače už len hodinka. Pri dobrej viditeľnosti je možné kochať sa panorámou známych vrcholov ako sú Pilsko, Babia hora, Veľký Choč, tatranský aj malofatranský Kriváň a ďalšie. Nám to nebolo dopriate, v opare sa črtali iba ich slabé obrysy v diaľke. Blízko z opačnej strany vrchola na poľskej strane sme jasne videli budovu horskej chaty, ktorú sme samozrejme neobišli. Po výdatnom občerstvení sme sa po tej istej trase pustili naspäť. Nezostúpili sme však do Dedovky, ale od hornej stanice lanovky sme pokračovali ďalej po modrej značke bočným hrebeňom, ktorý je najmä v zime bežkárom známy ako Kysucká bežecká magistrála. Ešte sme mali hodný kus cesty pred sebou, keď nám začalo za chrbtami dudrať nepríjemné hrmenie. Takto nás strašilo vyše hodiny a prinútilo nás poriadne pridať do kroku. O 16. hodine sme už sedeli v príjemnej reštaurácii, ktorá sa nachádza v Oščadnici v časti Píla. Keď sa o desať minút spustil poriadny lejak, už sme boli všetci schovaní v suchu. S hudobnou pomocou gitary a ozembuchu sme si od radosti spoločne zanôtili zopár našich obľúbených. Podvečer sme sa autobusom presunuli do podhorskej obce Makov, kde sme sa ubytovali v chate Makov a v susednom penzióne.

Na druhý deň v sobotu 10. 11. sme sa zobudili do zamračeného hmlistého rána, ale hlavná vec, že nepršalo. Po raňajkách sme nasadli do autobusu a  našou prvou zastávkou bola prírodná pamiatka minimálne európského významu - prírodný výver ropy v Korni. Trochu nás sklamal svojou malou výdatnosťou. Zaujímavé bolo sledovať občasné bublanie výronov plynu metánu. Ďalšou významnou prírodnou pamiatkou Kysúc sú kamenné gule, ktoré dokumentujú guľovitú odlučnosť pieskovca a ich vznik nebol doteraz celkom objasnený. My sme jednu z nich obzerali na začiatku obce Klokočov, kam bola privezená zo svojho pôvodného miesta v prírode.

Naše putovanie pokračovalo ďalej až nad obec Klokočov na hranicu Slovenska a Českej republiky, kde v osade Konečná mal náš autobus konečnú. Parkovisko bolo sčasti „zapratané“ stolmi a lavicami, ktoré tam miestni chystali na slávnosť vzájomnosti Čechov a Slovákov, ale tá mala byť až poobede. Nás čakala trasa zo sedla Konečná po česko-slovenskej hranici po červenej značke do sedla Bumbálka. Do tejto časti územia zasahujú Moravsko–sliezske Beskydy aj Turzovská vrchovina. Táto hrebeňovka viedla zvlneným terénom v nadmorskej výške 700 až 900 m, stúpania neboli ani príliš dlhé ani veľmi strmé. Kraj je to veľmi pekný ako stvorený na rekreáciu. Husté lesy sa striedajú s vykosenými lúkami, chalupy v roztrúsených osadách sú opravené, udržiavané, skrášlené kvetmi a zeleňou. Mali sme trochu smolu, že celou trasou sa nás držalo viac či menej hmlisté počasie. V miestach, odkiaľ by sme mali vidieť vzdialené horizonty, boli našťastie osadené tabule s panoramatickými fotografiami okolitých kopcov, takže sme videli, čo by sme videli keby... Ďalším pre väčšinu z nás milým prekvapením boli útulné chaty po trase, napr. Kmínek so širokou ponukou cenovo prjateľných jedál a pred chatou bazén s vyhrievanou vodou pre verejnosť, v ktorom sme videli plávať a šantiť deti a dospelých. Aj v dnešnom cieli cesty v sedle Bumbálka (859 m. n. m. ) je tiež veľmi príjemná horská chata s výbornou cesnačkou. Sem po nás prišiel autobus, ktorým sme sa dostali znova do chaty v Makove. Večerné posedenie sa nieslo v družnej atmosfére, ku gitare a ozembuchu sa pridala aj ústna harmonika, tak sa spievalo, kto koľko vládal.

Tretí deň v nedeľu 11. 8. sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa, ktorý bol konečne s príjemnými teplotami po tých tropických horúčavách v predošlých týždňoch. Autobusom sme sa presunuli asi 13 km z Makova do osady Kasárne na česko-slovenskej hranici. Kasárne sú významným turisticko–lyžiarskym strediskom v pohorí Javorníky. Po žltej značke od hotela Fran je veľmi príjemný asi polhodinový nástup na hrebeň neďaleko Veľkého Javorníka (1071 m. n. m. ). Odtiaľ sme pokračovali ďalej po hrebeni na Stratenec (1055 m.n. m. ), kde sme sa z rozhľadne kochali pekným výhľadom, napr. na Maníny, Strážov, Kľak a na moravskej strane sme videli Lysú horu, Radhošť...Pokračovali sme ešte po červenej značke na Malý Javorník (1019 m. n. m. ), potom sme sa museli už otočiť naspäť, aby sme sa stihli načas vrátiť k autobusu. Po celý čas tejto trasy sme sa nevedeli vynadívať na okolitú prírodu, ktorá je tu v oblasti Javorníkov naozaj čarokrásna a malebná s nádhernými zákutiami, naozajstný balzam na dušu. A ešte je bohatá aj na lesné plody, v tomto období sú tu najviac čučoriedky. Z hrebeňa sme nezišli tou istou cestou ako sme nastupovali, ale sme pokračovali cez Veľký Javorník ďalej po červenej značke, až kým sme nenatrafili na zjazdovku. Po tej sme sa rýchlo dostali dole rovno ku hotel Fran, kde sme posedeli a niečo zjedli. O 15.hodine sme plní krásnych dojmov a zážitkov nastúpili do autobusu a pohli sme sa smerom domov. Mohli sme si po pravde zaspievať nezmokli sme...

Kysuce boli pre väčšinu z nás naozaj doteraz neznámym kútom Slovenska. Boli sme milo prekvapení, ako tu prevažujú pekne upravené čisté dediny, veľa nových domčekov, až tak nerozbité cesty, nové orientačné tabule. Videli sme len malú časť zo všetkých krás a zaujímavostí, ktoré CHKO Kysuce ponúka. Počas našich túr som viackrát počula vetu: „Sem sa ešte musím vrátiť.“ Určite stojí zato prísť sem aj v zime, veď Javorníky a pohraničná oblasť po celej dĺžke hraníc sú rajom pre lyžiarov a najmä bežkárov, pre ktorých je tu v zime celá sieť udržiavaných bežeckých stôp.

Text: Zuzana Sentkerestiová

Fotoalbum Dušana Halušku online

Foto: Števo Adamík