Akcie OKST VU 2012

AktualizÁcia 24. NOVEMBRA 2012 • PETER.TAPAY@MAIL.RU

júl 2012 - Veľkouhereckí turisti v Bavorsku a Tirolsku

Po roku sa opäť schádzame na ringu v dedine. Niektorí skladajú batohy z upotených chrbtov, iní vykladajú autá. Len Jojo Toma zostal verný klasike a od Dráh tíska naloženú káru. 35 členov turistického oddielu sa rozhodlo v treťom júlovom týždni využiť možnosť a opäť sa raz pozrieť za hranice všedných dní. Zájazd, na podnet nášho predsedu Jozefa Čmika, zorganizoval p. Stanislav Harceg z Prievidze, s ktorým sa po horách túlame už od roku 2000. Po cca 12. hodinovej jazde autobusom stojíme pred Alpenhof Sonne /privát/ v dedine Forchach v doline Lechtal, ktorá sa tiahne od mestečka Reutte až po sedlo Warth na rozhraní Nemecka a Rakúska. Celou jej dĺžkou tečie rieka Lech, ktorú lemuje nespočetné množstvo vrchov týčiacich sa do výšky takmer 3000m. Hneď v prvý deň pre špatné počasie však musíme meniť program a miesto kopcov nastupuje história. Zámok v Linderhofe postavil v rokoch 1870-1878 Ludvík II. Bavorský v peknom horskom prostredí. Popri nádherne zariadených miestnostiach v rokokovom štýle a rozľahlom parku s fontánami, Marockým palácom nás upútala Venušina jaskyňa, ktorú panovník umelo vytvoril so všetkým, čo k nej patrí, ba doviedol do nej aj vodu na jazierko a vodopád. Druhou zástavkou bol kláštor v dedine Ettal, založený v roku 1330 rímskym kráľom Ľudovítom IV. Je funkčný dodnes. A opäť rarita – mnísi v ňom varia Ettalsky kláštorný likér a pivo, ktoré sme samozrejme ochutnali. Deň sme ukončili v Garmischi, kde sa v roku 1936 konali zimné olympijské hry a pozreli sme si skokanský areál, kde sa každoročne koná jeden zo seriálu skokov na lyžiach Interšportturné. Rodáčkami z tohto mesta sú i Magdaléna Neunerová-biatlonistka a Mária Rieschová- zjazdárka na lyžiach. Ďalšie dni už patrili kopcom. Päťeurová Lechtal Aktiv Card nás oprávňovala bezplatne používať ako autobusovú dopravu, tak i lanovky v tejto oblasti, čo sme náležite využili pri výstupe na Jochelspitze -2226 m.n.m.,Kollenspitze – 2238 m.n.m., Karhorn – 2416 m.n.m.. Bonbónikom pre mnohých bola zaistená cesta na druhý najvyšší vrchol Nemecka 2744 m vysoký Alpspitze. Jej tvorcovia nešetrili kovovými pomôckami, takže v severnej stene vytvorili jednoduchú výstupovú trasu pre všetkých, ktorí netrpia závratmi z výšok. Nás, ktorí máme nejakú tú feratu za sebou, však najviac oslovila D-čková cesta na spomínaný Kollenspitze, ktorá išla takmer celá v kolmej stene až na vrchol a dala zabrať hlavne rukám. Zaujímavo vyzerá i najdlhší visiaci most na lanách v Rakúsku Hängebrucke, ktorý má dĺžku 200,5 m vo výške 110 m a slúži peším návštevníkom Lechtalu, lebo je vybudovaný na niekoľko kilometrov dlhej turistickej ceste. V daždi sa k nemu vybrali len niektorí. V posledný deň boli kopce po nočnom daždi v hmle, a tak sa prelezenie Innsbrucker Klettersteigu nekonalo. Radšej sme si v dvojhodinovej prestávke pozreli najznámejšie pamiatky mesta Salzburg odkiaľ sme pokračovali už len smerom domov. K vydarenému turistickému zájazdu popri zdolávaniu kopcov, obdivovaní prírodných krás s určitosťou patrí i dobrá nálada . Tú sme prežívali pri večerných pesničkových stretnutiach za doprovodu gitary a ozembucha, o čom sa mohli presvedčiť i obyvatelia Forchachu v utorok večer na dedinskom koncerte miestnej dychovej hudby, kde sme v prestávke zanôtili pár slovenských. A samozrejme s úspechom.

Text: Štefan Adamík