Akcie OKST VU 2012
4. 3. 2012 - Veľký Choč
Liptovské kopce nesklamali
Zimné obdobia v našej oblasti sú skoro jednotvárne. Pár dní sneženia, nejaký ten mrazík. Inde však trvá dosť dlho pani zime aby zalátala roztrhanú perinu. A preto tí, ktorí majú radi bielu krásu kopcov, poväčšine musia nejaké tie metre hore vystúpať. Napašmaný jak bežkárskym, tak i peším výstupom na Vtáčnik, jedným dňom stráveným v zasnežených Kremnických vrchoch a hlavne ustáleným slnečným počasím na víkend, sme sa rozhodli navštíviť Chočské vrchy, kde nehrozí žiadne lavínové nebezpečie, takže pre nás turistov priam ideálny terén. Ráno o pol deviatej parkujeme auto pred krčmou, ktorá sa stala osudnou nášmu legendárnemu zbojníkovi Jurkovi a následne nás pohltí dav ľudí vychádzajúcich z kostola a smerujúci hore dedinou. Po niekoľko sto metroch zostávame sami a len v šestici sa začíname štverať lesným chodníkom, ktorý bol vcelku dobre prešľapaný, a tak na Strednú Poľanu prichádzame priam v letnom medzičase. Odtiaľto je už len hodina do cieľa, ktorý sa priam rozprávkovo leskne v žiari slnka pred nami. Výstup sa nám však natiahol, nakoľko otvárajúce sa prírodne scenérie jednoducho nebolo možné poprehliadať a nenafotiť. V pohode však po troch hodinách stojíme vo výške 1611 m, na jednom z najkrajších kopcov na Slovensku – Veľkom Choči. Perfektné výhľady v niektorých z nás vyvolali spomienky na chvíle, keď sme v minulosti prešli hrebene pohorí, ktoré teraz máme ako na dlani. Západné a Nízke Tatry, Malú a Veľkú Fatru . Nepovšimnuté nezostali ani ich dominanty: Tatranský Kriváň, Baranec, Ďumbier, Veľká Chochuľa, Prašivá, Kľak, Rozsutce, Fatranské Kriváne, Pilsko, Babia hora, Kubínska hoľa a pod. Na vrchole sme boli tretia partia, ale cestou dolu sme stretávali množstvo ľudí, ktorí si nenechali tak ako my újsť príjemnú prechádzku v nádhernom počasí v ešte krajšej, oku lahodiacej zime na Liptove. Nakoľko sme nevedeli v akom stave bude chodník na Choč, vyzbrojili sme sa až dvoma párami snežníc, ktoré sme však na šťastie nepotrebovali, ale na Strednej Poľane sme si ich aspoň vyskúšali. Byť vo Valaskej Dubovej a nevkročiť do Jánošíkovej krčmy sme si taktiež nenechali újsť. Veď posedenie po vydarenej akcii pri čajíku, pive, kofole a dobrom obede určite patrí do scenára dobýjania kopcov.
