Akcie OKST VU 2011

20. 8. 2011

Vysokohorský duatlon

(O cenu Žiarskej chaty)

Vydarené turistické, alebo športové podujatia sú ako droga. Človek sa po celý rok na ich ďalšie pokračovanie teší a možno aj pripravuje. Zvlášť lákajú tie, kde si účastník musí siahnuť skoro až na dno svojích síl a sám seba ešte aj presviedčať, že to zvládne. Veď tí, čo chodia na Trnavskú 100, Biela stopu či nejaký ten cyklomaratónik, vedia o čom je reč. A čo taký vysokohorský duatlón? Ak áno, nach sa páči.
Je 20. augusta 2011 a my sa prebúdzame do slnečného rána. Niekto na terase bufetu SVIŠŤ a niekto pod strechou búdky, ktorá slúži vyberačom poplatkov za parkovanie v Žiarskej doline v Západných Tatrách. Po tri roky k dvojici Miro a Števo Adamíkovi sa teraz pridal Tono Beliansky a Maroš Kováč.
Duatlón je kombinácia dvoch športových disciplín. V tom našom je prvou jazda na bicykli a druhou beh. Ich dĺžky sú v podstate smiešne 5,2 km a 3,5 km. Ale prívlastok vysokohorský robí tento pretek pretekom. Na trase neexistuje žiadne miesto kde sa ide po rovine, alebo z kopca. Stále len hore.  Prevýšenie na bycikli je 413 m a v behu 592 m. Teda spolu cca 1005 m.
Je 9:30 hod. Na štarte stojíme podľa poradia v trojiciach a po minúte vyrážame po staréj asfaltovéj ceste smer Žiarská chata. Niektoré úseky majú ozaj poriadne naklonenú rovinu.
Každý ťahá, čo to dá, a na oddych asi nikto nepomyslí. Veď kedy, keď po ceste šlape množstvo povzbudujúcich turistov, ktorí si tento deň vybrali na túry v pohorí Roháčov. Konečne chata. Bicykel putuje do rúk usporiadateľov a pre nás nastáva vysporiadať sa ešte s behom. Tento sa postupne u niektorých mení na snahu aspoň rýchlejšiej chôdze. Zdrvujúci je pohľad smerom hore, kde po strmom, zelene značenom turistickom chodníku sa plazia k cieľu malé, v bielych štartovných dresoch oblečené postavy pretekárov.  Posledných niekoľko výškových metrov človek už len registruje mohutné povzbudzovanie tých, ktorí to už majú za sebou. V týchto miestach musí jednoducho každý, aj keď naozaj z posledných síl utekať.
Je 1:14:37 hod po štarte a ako posledný z našej štvorice si podávam ruky v Žiarskom sedle vo výške 1 917m s ostatnými.
Krátke vydýchanie, dva poháre ionťáku a poď ho hore na Plačlivé. Veď je krásny deň a času ešte máme dosť. Viditeľnosť perfektná na všetky strany, takže je čo obdivovať.
Cez Smutné sedlo schádzame pomaly ku chate, kde už čaká guláš a pitivo. Aj keď u väčšiny v podstate išlo o príjemné strávenie víkendu v horách, výsledky určite zaujímajú.
Najlepší z nás bol ako vždy Tono:

                 kategória       bicykel          beh         výsl.čas
Tono               B3           00:23:19      00:34:01      00:57:20
Miro                B2           00:24:23      00:37:03      01:01:35
Marián            B2           00:27:57      00:42:53      01:10:50
Števo              B4           00:28:59      00:45:38      01:14:37

Pre zaujímavosť rekordy podujatia:
M. Bajčičák – lyžiar       00.16:56       00:23:36      00:40:32
L. Ilavská – bicykle        00:20:27       00:32:50      00:53:17

Text, foto : Š. Adamík