Akcie OKST VU 2011

AktualizÁcia 21. SEPTEMBRA 2011 • PETER.TAPAY@MAIL.T-COM.SK

15. - 17. 9. 2011

Orava

Oravskému výletu počasie konečne prialo

Turisti z Veľkých Uheriec pri organizovaní svojich podujatí počas tohto roku nemali šťastie na počasie. Mŕtve hory v Rakúsku či stretnutie Čechov a Slovákov na Javorine boli v znamení dažďa. A tak predpovedi o peknom počasí na trojdňový výlet na Oravu veril málokto. Ale počasie sa konečne umúdrilo a všetci sme si mohli vychutnať túto malebnú časť Slovenska od príchodu do Slanej vody vo štvrtok 15. 9. 2011.
Autobusom sme sa vyviezli po Hviezdoslavovu horáreň, ktorá slúži ako expozícia venovaná životu tohto velikána slovenskej poézie a niektorí z nás využili jej návštevu k doplneniu svojich vedomostí. Následne sme dobre udržiavaným turistickým chodníkom po cca troch hodinách stáli na vrchole dominanty Oravských Beskýd na Babej hore vo výške 1725 m.n.m. Na vrchole to bolo ako na Václaváku, kde okrem nás bolo množstvo Poliakov. Pekné počasie si na vrchole užili určite všetci, čoho dôkazom bolo i niekoľko vrcholových pesničiek.
Ozembuch zostal v doline, ale zvuk Rudových lyžičiek bol neprehliadnuteľný a ohúril hlavne Poľky, ktoré nešetrili svoje digitálne foťáky a cvakali Ruda o stošesť. Potom sme vystúpili ešte na Malú Babiu horu 1515 m.n.m. Túru sme ukončili v podvečer na Slanej vode, kde po ubytovaní a večery nasledoval na naše pomery krátky zoznamovací večierok.
Ráno sme využili možnosť autobusu a odviezli sme sa do dediny Sihelné, odkiaľ sme absolvovali ďalšiu celodennú túru na kopec Pilsko 1557 m.n.m., ktorý je druhý najvyšší v tejto oblasti. Pri zostupe sme nechtiac zablúdili do neďalekej poľskej horskej chaty, kde sme zistili, že musíme asi hodinku šliapať naviac a potom sa opäť dostaneme na pôvodnú trasu a všetci sa stretneme. Bufet na hraničnom prechode v Oravskej Polhore bol vhodným miestom na znovuzvítanie sa. Večer sa niesol v znamení oslavy životného jubilea Janky Seidlovej v turistickom kruhu. Pravdepodobne ju potešil klasický turistický darček v podobe nožičky klobásky a dvoch zrelých rajčín.
V posledný deň nášho výletu sme vystúpili na kopec v Šípskej Malej Fatre, ktorý sme obdivovali pri každej ceste na Oravu alebo Liptov. Šíp 1169,5 m.n.m. sme zdolali po okružnom výstupe z dediny Stankovany. Pre oko turistu však okrem získaných vrcholov zaimponovala i malá osada Podšíp, postavená z pekných dreveníc a učupená na svahu pod skalnatým Šípom s nádherným výhľadom na Malú Fatru. A dokonca niektorí mali možnosť stretnúť sa tam s pôvodnou obyvateľkou tejto osady, ktorá tam stále i býva. Nezabudnuteľnou bodkou za výletom bol spevokol 45. veľkouhereckých turistov pred kostolom v Stankovanoch, kde sme pomáhali dvom harmonikárom pri príchode novomanželského páru pred oltár.
Azda len plne obsadené alebo zatvorené stravovacie zariadenia na ceste domov boli sklamaním tohto výletu, ale inak to stálo zato.