Akcie OKST VU 2011

AktualizÁcia 8. JÚNA 2011 • PETER.TAPAY@MAIL.T-COM.SK

4. 6. 2011 - Trnavská stovka

Veľkouherečanci medzi diaľkoplazmi

Mnohí z nás patria k tým, ktorým adrenalín a siahnutie si v podstate až na dno svojich fyzických a psychických síl aspoň ráz do roka nie je cudzie. Po úspešných rokoch na diaľkovom pochode prišli i tie horšie, kde sme pre nepriaznivé počasie museli predčasne skončiť, alebo sme do Bratislavy vôbec necestovali. Ale vždy prvý júnový víkend patril v našom turistickom kalendári tejto akcií.
A tak v sobotu 4. 6. 2011 opäť vypĺňame prihlášky na v poradí už 38. ročník TRNAVSKEJ STOVKY na schodoch pod hlavnou stanicou v Bratislave. Tento raz, bohužiaľ, len čisto v pánskom zložení: J. TOMA, M. SULOVSKÝ, M. KOVÁČ, M. a Š. ADAMÍKOVI bez dlhoročnej účastníčky A. KOPÁLOVEJ.

TRNAVSKÁ STOVKA – nič moc, pokiaľ sa len o tom rozpráva, ale realita je iná a bolí. Veď prejsť pešo 100 km po červenej turistickej značke hrebeňom pohoria Malé Karpaty, v priebehu jedného dňa (deň, noc) ubolia aj tie najviac nachodené nohy. Ale asi aj preto tam chodíme. Kontroly na Bielom kríži (cca 12km) a Pezinskej Babe (cca 30km) absolvujeme v našom bežnom tempe bez väčších problémov. Čermákova lúka (cca 36km). Tu už poniektorí využívajú najbližšiu únikovú cestu do „Blavy“. Po zhruba 47km prichádzame pod kľúčové miesto. Začiatok výstupu na druhý najvyšší vrch Karpát Vápennú. V diaľke začína dunenie a my veríme, že sa nebude opakovať situácia s poslednej stovky, kedy sme práve v týchto miestach pre dážď museli skončiť. Ale počasie bolo stále pekné a tak asi po hodine a pol stojíme na kopci. Bohužiaľ, bez radosti. Blesky a nekonečná tmavá obloha vôkol boli znamením, že nastanú problémy. Riadny dážď nás sprevádzal s malými prestávkami až do obce Buková (65 km). Tu v pohostinstve sa stretla väčšina účastníkov a začali padať rozhodnutia. To naše bolo okamžite jasné. Ani cieľ v 35 km vzdialenej Brezovej pod Bradlom nestojí za risk v takomto počasí pokračovať. Jeden telefonát a J. Čmiko o necelé dve hodiny príde pre nás. Takže záverečný pivový mok a karpaťák na prekonanie smútku. Nevadí, veď ak dožijeme, tak určite sa o rok s touto stovkou niekto popasuje.

Text, foto: Š. ADAMÍK